Pandémia koronavírusu Covid -19 spustila sled udalosti, ktorých výsledkom budú ? (mohli by byť !) obrovské celospoločenské zmeny – politické, sociálne, ekologické ale aj klimatické a iné, ktoré si vyžadujú štrukturálnu premenu celej našej i svetovej ekonomiky. Či to budú zmeny v náš prospech, alebo namierené proti nám – to závisí výlučne od nás samotných ako sa k tomu postavíme a čo pozitívne pre to urobíme.
Svet potrebuje zásadný reštart a preformátovanie celej spoločnosti na model, ktorý bude garantovať spravodlivú deľbu výsledkov práce všetkých občanov – v prospech celej spoločnosti a nielen na tvorbu maxi ziskov vyvolených- zbohatlíkov, podvodníkov a oligarchov. Všetci najbohatší tohto sveta majú svoj voľný kapitál ,,uskladnený “ v anonymných bankách daňových rajov a doma mnohí z nich teraz nariekajú a natŕčajú ruky lebo pre pandémiu nemajú svoje ďalšie zisky a žiadajú teraz svoje vlády o štátnu pomoc na úkor pracujúcich občanov bez príjmov.
Apropo 1: Daňový raj – anonymné banky po celom svete aj v Európe (napr. v Monaku, Lichtenštajnsku, Švajčiarsku, Írsku, na Cypre), kde je registrovaných aj cca 5 tisíc spoločnosti zo Slovenska. Tu by mala zohrať hlavnú úlohu práve Európska únia, ktorá by mala ,,od-anonymizovať “ sivý kapitál uložený v týchto bankách a v rámci Brexitu zatlačiť aj na Veľkú Britániu, v ktorej jurisdikcií sú ďalšie daňové raje. To sú skryté zdroje pre ďalší ekonomický rast európskej, ale aj našej slovenskej spoločnosti a hlavný potenciál pre očakávané spoločenské, sociálne a politické zmeny.
Celá ekonomika budúcnosti sa musí personalizovať, t.j. zamerať sa na konkrétnu osobu a jej každodenné potreby a počas celého jej života. Persona – osoba sa stane prioritou, lebo zmysluplný, šťastný, spokojný a plnohodnotný život každého jednotlivca – človeka (a jeho rodiny) je na prvom mieste. Personalízovaná ekonomika je adresná, šitá na mieru každého jedinca a jeho potreby v priestore a čase. Takáto cielená ekonomika nevedie k nadprodukcií a presýteniu trhu, ale ani k nedostatku, lebo je nastavená presne podľa požiadaviek a potrieb každého člena spoločnosti. Nie je zameraná ani na rast ziskov, ale na ich optimalizáciu a dlhodobú stabilizáciu. Môže byť nastavená tak aby fungovala v presne nastavených cykloch v rámci sebestačných národných ekonomík a nie tých nadnárodných globálnych ekonomík zameraných v prvom rade na tvorbu zisku. Takáto ekonomika taktiež prispieva vo väčšej miere k ochrane životného prostredia.
Apropo 2: Globálna ekonomika – maximálne zaťažuje životné prostredie, pretože kladie nároky na logistiku, dopravu a distribúciu v rámci všetkých kontinentov a celého sveta. Kamiónová, lodná a letecká preprava tovarov pendlujúcich po celej planéte zbytočne zaťažuje a znečisťuje prírodu a vedie ku ekologickej katastrofe.
Personalízovaná ekonomika produkuje len to čo človek, rodina, komunita, spoločnosť, národný štát, kontinent, planéta potrebujú pre svoju existenciu, pre zachovanie zdravia a života každého jedinca a celej spoločnosti – pre zachovanie celej ľudskej civilizácie. Človek potrebuje pre svoj život, aby mal prácu, strechu nad hlavou, aby nehladoval, aby mal kde prenocovať a odpočívať. Pre nás Európanov, ktorí žijeme konzumným spôsobom života v hojnosti, blahobyte a mierovom svete sú to možno smiešne požiadavky, ale pre Afriku, strednú Áziu a južnú Ameriku sú to vysnené a pre mnohých neuskutočniteľné požiadavky- preto migrujú v tisícoch do Európy za lepším a spravodlivejším životom. Ak chceme túto masovú migráciu spomaliť a úplne zastaviť musí sa celé svetové spoločenstvo o bohatstvo spravodlivo podeliť (hlavne tie bohaté krajiny a ostatné v rámci svojich možnosti).
Apropo 3: Migrácia – jav, ktorý v roku 2015 rozdelil celú Európu. Západná Európa s vyšším štandardom životnej úrovne (historicky dosiahnutej aj za koloniálnej nadvlády vydrancovaním kolónií) sa migrácii nebránila. Potrebovala vlastné vymierajúce obyvateľstvo nahradiť novou pracovnou silou v podobe migrantov, ktorí len išli za svojimi príbuznými odvlečenými za koloniálnej nadvlády z bývalých kolónií . Štáty strednej a východnej Európy boli a sú zásadne proti migrácií.Tieto ešte stále bojujú za dosiahnutie vyššej životnej úrovne, ktorú aj po vstupe do EÚ a zjednotení Európy dosahujú len veľmi pomaly a postupne. Dosiahnutie celoeurópskeho štandardu je pre nás stále v nedohľadne a vidinou budúcnosti.
V rámci nového postkoronárneho spoločenského poriadku po koronakríze by mal byť stanovený minimálny životný štandard potrebný pre život každého jednotlivca spoločnosti podľa aktuálnych dispozičných zdrojov celej spoločnosti. Nie žiadne rovnostárstvo, ale spravodlivá, motivujúca, rovnovážna a cenovo dostupná úroveň zodpovedajúca dnešným životným štandardom, normatívom a tiež technickým požiadavkám modernej rozvinutej ľudskej spoločnosti. Prihliadať by sa malo tiež na fyziologické, zdravotné, vekové, sociálne a iné charakteristiky každého dospelého človeka – persony (študenta, pracujúceho, dôchodcu a p.). Ak chceš nadštandard vo svojej osobnej spotrebe musíš ponúknuť aj nadštandard v podobe svojej práce ( v jej kvalite, kvantite, výkonnosti a p.) v prospech celej spoločnosti.
Apropo 4: Dôchodcovia – najrizikovejšia skupina obyvateľstva vrámci pandémie. Netreba im závidieť- zaslúžili by si aj viac ako majú teraz Prežili vojnu, tvrdo pracovali, budovali socializmus (pracovalo sa aj v sobotu), mali ťažký život, vychovali svoje deti, teraz by radi videli svoje vnúčatá no nemôžu. Namiesto toho musia sedieť zatvorení doma. Závidíte im dôchodky – väčšinou by si zaslúžili oveľa vyššie lebo na ne ťažko pracovali celý svoj život. Teraz musia rýchlo nakúpiť od 9-11, lebo ostatní by to od 6-9 a od 11-21 nestihli !? Mnohí by ich najradšej zavreli do ,,koroncentrákov“ lebo prekážajú a zavadzajú.
Táto vízia niektorých nepoteší, ďalší ju budú považovať za fikciu, asi nepoteší ani mocných a bohatých tohto sveta. Žijeme len raz a teraz. Bohatstvo si po smrti so sebou nikto nezoberie– to tu zostane navždy. Tak prečo bohatstvo ako výsledok prace celej spoločnosti na tvorbe ktorého sa podieľa každý podľa svojich schopnosti a možnosti, by nemalo slúžiť pre radosť všetkých- každému jednotlivo podľa jeho spoločenskej dôležitosti, zásluhovosti a životných potrieb.
Vážme si vykonanú prácu, vráťme jej česť- poďakujme všetkým pracujúcim, ktorí v čase koronakrízy pre nás zabezpečili všetko na jej prežitie.
P.S. Koronakríza by mala byť mementom pre nastolenie zdravšej spoločnosti, nie len po stránke zdravotnej , ale aj v rovine morálnej a etickej , lebo len všestranne imúnna spoločnosť môže prežiť.