Moja vízia

V súvislosti s otvorením novej modernej Autobusovej stanice v Bratislave na Nivách, zodpovedajúcej požiadavkám 21. storočia, obrátila sa pozornosť všetkých cestujúcich a najmä Bratislavčanov taktiež na riešenie železničnej dopravy v našom hlavnom meste. Pozornosť sa nasmerovala  na Hlavnú stanicu v Bratislave, pretože tu je sústredená drvivá väčšina železničných spojov vedúcich z územia celého Slovenska, ale tiež medzinárodná železničná doprava  do susedného Rakúska, Maďarska, Česka a ďalších štátov Európskej únie. Denne ňou prejde viac ako 50 tisíc cestujúcich a okolo 200 vlakov, čo je úctyhodné číslo vzhľadom na stiesnené pomery na stanici a v jej bezprostrednom okolí. Kritická situácia si vyžaduje radikálne a rýchle riešenie, pretože stanica ľudovo povedané praská vo švíkoch. V minulosti približne koncom 80-ych  rokov minulého storočia sa uvažovalo s výstavbou úplne novej modernej železničnej stanice, umiestnenej východne od tej súčasnej už dávno nevyhovujúcej, kapacitne značne preťaženej a zastaranej stanice. Ani po 30 rokoch odvtedy není nová hlavná stanica stále vybudovaná a jej skorá realizácia zostáva aj naďalej v nedohľadne.

Apropo 1 :  Bratislava – hlavná stanica má už svoju históriu. Je to najdôležitejšia železničná stanica na území Bratislavy a súčasne jedna z najdôležitejších, najviac zaťažených a najfrekventovanejších  staníc na území Slovenska. Nachádza sa v mestských častiach Staré Mesto a Nové Mesto. Prechádzajú ňou železničné trate vďaka ktorým máme priame spojenie s Českom /Praha, Brno, Ostrava, Pardubice, Ústi nad Labem a Břeclav/, Rakúskom  /Viedeň, Salzburg, Innsbruck a Linz/, Maďarskom /Budapešť/, ale taktiež smerom do Poľska, Nemecka Švajčiarska a Srbska. Prvá staničná budova stojaca na  rohu Šancovej a Pražskej ulice bola postavená ešte v roku 1848  na začiatku rozvoja železničnej dopravy v bývalom Rakúsko – Uhorsku. Druhá budova ležiaca severnejšie bola vybudovaná v roku 1871 a používa sa doteraz. Tretia budova- ta najnovšia a vtedy najmodernejšia bola postavená v roku 1989 ako prístavba k druhej budove pri vtedajšej rekonštrukcií železničnej stanice. Obe sa využívajú spolu doteraz aj v súčasnej prevádzke. Vstupná hala stanice sa skladá z dvoch častí, zo staršej pôvodnej budovy z roku 1871 a z novšej prístavby z roku 1989. Vo vstupnej hale sa nachádza väčšina prevádzok a služieb pre cestujúcu verejnosť. Stanica má 6 nástupíšť. Prístup na nástupište 1 je priamo z budovy stanice. Na ostatné nástupišťa je prístup zabezpečený cez podchody. Nástupište 6 je najmenej používane a je pokračovaním nástupišťa 1. Medzi nástupišťami 2 a 3 sú umiestnené dve  koľaje slúžiace  len na prejazd osobných vlakov, ktoré na železničnej  stanici nezastavujú       a tiež na prejazd dlhých súprav cez stanicu prechádzajúcich nákladných vlakov.

Celý areál hlavnej železničnej stanice sa javí v súčasnosti ako nevyhovujúci z dôvodu nedostatočnej kapacity obslužných priestorov pre cestujúcich – nezodpovedá vôbec požiadavkám kladeným v 21. storočí na celkovú vybavenosť staničných priestorov. Železničná trať a samotná stanica sa nachádzajú v stiesnených geografických pomeroch, ktoré sú vymedzené pohorím Malé Karpaty, mestskou zástavbou a čiastočne aj riekou Dunaj.Tým pádom je trať vedená v oblúku na upätí Malých Karpát, čo sťažuje celkové technické riešenie /architektonické aj urbanistické/ pri rozšírení trate a celkovej modernizácií celej železničnej stanice a nadväzujúcej dopravnej infraštruktúry v jej blízkosti a tiež v rámci celého mesta a jeho jednotlivých časti.

Poďme k veci. Železničná vlaková  doprava je k životnému prostrediu najšetrnejšia a je 6x energeticky úspornejšia oproti cestnej doprave. Pri spotrebe 2% celkovej energie EU môže prepraviť až okolo 8% cestujúcich. Cestovaním vlakom šetríme naše životné prostredie a správame sa ekologicky zodpovedne, pretože každá cesta vlakom podstatne znižuje produkciu CO2. Vlaky sú v súčasnosti jedným z najekologickejších spôsobov pozemnej dopravy. Z uvedených dôvodov železnice si preto zaslúžia našu pozornosť a rozvojové investície do budúcnosti. Cestovanie vlakom musí mať však úroveň zodpovedajúcu požiadavkám 21 storočia. Z pohodlia osobného auta musíme ľudí dostať do pohodlia moderného vlaku a správať sa ekologicky.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti je potrebné pozerať sa na železničnú dopravu v Bratislave komplexnejšie a z pohľadom do budúcnosti. Bratislavčania si to určite zaslúžia, lebo sú vystavovaní každodenne enormnému zaťaženiu zo strany automobilovej dopravy. Dennodenne 150 – 200 tisíc prišelcov aj so svojimi autami  znečisťujú životné prostredie, zamorujú vzduch, celodenne zaberajú parkovacie miesta a najmenej 2x denne ráno a večer vytvárajú dlhé dopravné zápchy a znepríjemňujú život všetkým obyvateľom nášho mesta. /viď. môj článok-blog: Bratislava si vydýchla z 22.04.2020/. Záchranou môže byť koľajová doprava, a to jednak vlaková ale aj električková /MHD/. Musia sa však nutne použiť moderné bezhlučné koľajové technológie a súpravy zodpovedajúce súčasným najnovším trendom vývoja ekologickej dopravy, ktoré chránia naše zdravie a životné prostredie.

Ako všetky tieto poznatky a požiadavky premietnuť do reality?  Na celom území mesta Bratislavy sa nachádza množstvo opustených a nevyužívaných koľajových tratí. Mnohé z nich by bolo možné využiť po rekonštrukcií aj na súčasne  zámery a ciele. Takouto nevyužitou lokalitou  je aj územie bývalej železničnej stanice Bratislava – Filiálka, ktoré už dlhé roky chátra. Celé toto územie je zarastené burinou a  na mnohých miestach je smetisko s množstvom odpadkov a rôzne čierne skládky so stavebnou sutinou. Svojou veľkosť toto územie – jeho dĺžka je asi 1,5 kilometra a priemerná šírka  100 metrov ide teda zhruba o 15 hektárov vzácneho územia uprostred Bratislavy, dáva predpoklad pre jeho všestranné využitie. Dané územie by malo byť preto riešené komplexne ale  aj systémovo tak, aby poslúžilo všetkým obyvateľom Bratislavy a  celého samosprávneho kraja a to pre účely dopravy, bývania, rekreácie a tiež pre rozvíjanie oddychových a športových  aktivít. /podrobnosti  viď. môj článok-blog: Bratislava-Filiálka z 01.02.2021/.

Navrhujem rozdeliť celú rekonštrukciu hlavnej stanice na dve časti:                                   A/ Rekonštrukcia starej  stanice   Bratislava – hlavná stanica I                               B/ Výstavba úplne novej stanice   Filiálka – hlavná stanica II    

Po vybudovaní novej stanice Filiálka bude možné presunúť na túto stanicu prímestské linky: z východu smer Senec , prípadne aj smer Pezinok a smer Dunajská Streda – Komárno z južného Slovenska. Aby tieto plány nezostali na papieri len ako moja vízia je potrebné zmobilizovať všetkých zainteresovaných a kompetentných, použiť aj dostupné rozvojové fondy EÚ a pustiť sa spoločnými silami do ich skorej realizácie.

Bude potrebné spojiť sily a úsilie  všetkých zainteresovaných v predmetnej veci.  Železnice SR, MHD Bratislava, Mestská časti Bratislava –Staré a Nové mesto, Hlavné mesto Bratislava, ale aj Bratislavský samosprávny kraj a samotný štát cez zainteresované ministerstva musia prejaviť veľa  spoločného úsilia. Na dosiahnutie vytýčeného cieľa treba zapojiť aj súkromný kapitál a veľkých investorov. EU ponúka niekoľko fondov pre financovanie veľkých projektov týkajúcich sa ekológie a dopravnej infraštruktúry ako je rozvoj železničnej a verejnej dopravy, ale taktiež projekty v sociálnej oblasti. EU by mohla svojou pomocou prispieť aj v tejto predmetnej veci. Celkovo aj pri znížení sociálnych a ekonomických rozdielov v rámci celej EU. V neposlednej miere by to prospelo tiež k stabilizácií a oživeniu nášho hospodárstva v čase koronakrízy zvýšením zamestnanosti a vznikom nových pracovných príležitosti pre Bratislavčanov a pre všetkých našich občanov.

V rámci rozvoja ekologickej koľajovej dopravy v Bratislave bolo by možné realizovať tiež prepojenie rýchlodráhou na letisko v Ivanke a podobným koľajovým prepojením cez bratislavský prístav využiť ekologickú lodnú dopravu po celom toku Dunaja.

Na záver chcem poďakovať všetkým ľuďom nasadeným v prvej línií za ich obetavosť a statočnosť, ktorú nám preukázali, aby sme mi ostatní mali zabezpečené všetko na prekonanie a bezproblémové prežitie pandémie.