Moja vízia

Konečná stanica – vystupovať. Tak znelo hlásenie sprievodcu vlaku, keď som sa ako turista TJ Iames vracal z Pezinskej Baby a cestoval starým osobným vlakom z Pezinka do Bratislavy. Vystúpil som na stanici Filiálka a cez tmavú uličku poza Bezku /bývalé BEZ- Bratislavské elektrotechnické závody/ som sa peši dostal rýchlo domov na Februárku /teraz Račianska ulica/. Ponad železnicu  viedla lávka- premostenie, kadiaľ sme sa mohli dostať na Škultétyho ulicu a odtiaľ na Centrálne trhovisko kde sme chodili nakupovať čerstvú zeleninu. Chodila tam nakupovať celá Bratislava a slúžilo všetkým. Veľké trhovisko sa rozprestieralo na mieste kde stojí teraz chátrajuci a nikomu neslúžiaci Istropolis, honosne obložený kubánskym mramorom.To všetko je už dávnou minulosťou a celá chátrajúca a rozpadajúca sa stanica Filiálka žije už len v spomienkach starých Bratislavčanov, ktorí hojne využívali túto železničnú stanicu.

Apropo  1:    Bratislava – Filiálka.Táto železničná stanica má už svoju históriu. Prvá  zmienka o nej je z r. 1840 v súvislosti s konskou železnicou, z ktorej sa zachovala -zrekonštruovala budova stojaca na rohu ulíc Legionárska a Krížna. Železničnú trať vybudovali na začiatku rozvoja koľajovej dopravy na Slovensku, ktoré bolo vtedy súčasťou Uhorska. Prvá konská železnica  viedla z Bratislavy do Svätého Jura, do roku 1846 bola predĺžená cez Trnavu až do prístavu  v Seredi. Tu sa tovar privezený loďami  po Váhu prekladal na železnicu, odvážal vagónmi do Prešporku na Dunaji a odtiaľ znovu loďami hore aj dolu prúdom po celom Uhorsku a Rakúsku. Premávka na konskej železnici bola zastavená v roku 1872 z dôvodu prechodu pohonu na parnú prevádzku s parnými rušňami. Keď na železnice nastúpila para a koľajová doprava sa rýchlo rozširovala pribudli aj nové koľaje na železničnej stanici Filiálka.V roku 1873 bola premávka medzi Bratislavou /Prešporkom/ a Trnavou zase obnovená /už s parnou prevádzkou/ tak pre nákladnú ako aj pre osobnú železničnú dopravu. Po roku 1880 bola tiež vybudovaná nová železničná stanica, ktorá stojí na svojom mieste dodnes. Filiálka slúžila dobré celej cestujúcej verejnosti viac ako jedno storočie. Rozhodnutím o jej vyradení  z programu elektrifikácie na trati z Bratislavy do Trnavy v minulom storočí došlo najprv k zániku osobnej prepravy a v neskorších rokoch bola zrušená tiež celá nákladná doprava a prekladisko tovarov. V roku 1985 došlo k jej definitívnemu zániku, keď tadiaľ prešiel posledný vlak. Následne boli zrušené železničné priecestie na Šancovej ulici aj celá trať, ktorá dalej pokračovala okolo budovy stanice  Prvej konskej železnice a ďalej cez križovatku Krížnej a Legionárskej ulice. Potom  išla súbežne s cestou po Karadžičovej ulici do stanice Bratislava Nivy a po železničnom moste cez Dunaj až do Petržalky. Odvtedy už vyše 35 rokov celé územie Filiálky chátra aj keď boli snahy o jeho využitie, naposledy v r. 2012. Pre nedostatok financií bol celý projekt zastavený a zrušený a celé vzácne územie zostáva nevyužité.

Súčasné prílišné ticho neveští nič dobrého, Filiálke zvoní zrejme umieračik.  Po 180 rokoch  existencie je samotná stanica a celé priľahlé územie dlho v žalostnom havarijnom a dezolátnom stave. Zrejme sa už nepodarí ich záchrana a budovu bude nutné asanovať a zbúrať a celé lukratívne územie si podelia  developeri na komerčné účely na stavbu predražených bytov pre majetných občanov a luxusných kancelárií.

Poďme k veci – o čo tu ide.  Predmetom záujmu je dlhý úzky pás územia  pozdĺž koľajiska vedúci od Šancovej ulice v blízkosti Trnavského mýta na západnej strane po Jarošovu ulicu na križovatke ulíc Račianska a Pionierska – Jarošova v blízkosti bývalého Zváračského ústavu /teraz Ministerstvo spravodlivosti/ a obchodného centra Slimák na východnej strane. Po severnej strane vedie dôležitá cestná komunikácia Račianska ulica a z juhu súbežná Kukučínova ulica. Veľkosť tohto územia – jeho dĺžka je asi 1,5 kilometra a priemerná šírka 100 metrov. Ide teda zhruba o 15 hektárov vzácneho územia uprostred Bratislavy. Takto možno charakterizovať nevyužívané územie bývalej železničnej stanice Filiálka a tiež priľahlej viackoľajovej /až 9 koľaji/ železničnej trate. Teraz slúži ako najväčšie venčovisko pre psích miláčikov o ktoré sa nikto nestará a tak ohrozuje zdravie nás všetkých. Celé toto územie je zarastené burinou a  na mnohých miestach je smetisko s množstvom odpadkov a rôzne čierne skládky so stavebnou sutinou. Zo strany Šancovej a Kominárskej ulice je celé územie hojne  využívané na voľné parkovanie /kde môžete vidieť ŠPZ z celého Slovenska/, ale príjazdová cesta k nemu pripomína skôr tankodróm. Slúži tiež pre peších na skrátenie cesty z Tržnice na Trnavskom mýte cez Kominársku ulicu až na Račiansku ulicu. O možnom využití tohto lukratívneho územia v  centre Bratislavy sa už toho  veľa pohovorilo no nič z toho sa  ešte nerealizovalo a stále sa ani nič nedeje. Dané územie by malo byť riešené komplexne  a systémovo tak aby slúžilo všetkým obyvateľom Bratislavy a celého samosprávneho kraja a to pre účely dopravy , bývania, rekreácie, na rozvíjanie oddychových a športových  aktivít. Pre účely dopravy ponechať a zrekonštruovať dve koľaje pre príchod a odchod moderných bezhlučných vlakových súprav zo smeru od Pezinka, zo Senca a  z juhu Slovenska. Vybudovať dve obratiska električiek MHD, jedno na západnej strane s vybudovaním novej električkovej trate popri Istropolise a na Trnavskom mýte s jej napojením na existujúce trate na Vajnorskej a Miletíčovej ulici. Druhé obratisko električiek MHD na východnej strane územia s jeho pripojením smerom na sever na existujúcu trať na Račianskej ulici. Smerom na juh s vybudovaním novej električkovej trate cez Jarošovu ulicu s jej napojením na existujúcu trať MHD na Vajnorskej ulici a s možnosťou jej predlženia ďalej stredom Bajkalskej ulice. V rámci dopravného riešenia vybudovať tiež záchytné parkoviska na jednotlivých prestupných uzloch zo železnice na MHD a opačne. Pre účely bývania veľkosť daného územia umožňuje začať s výstavbou lacných cenovo dostupných nájomných bytov pre mladé rodiny,včítane vybavenosti /jasle, škôlka, škola/. Zdravotné  stredisko – poliklinika na Tehelnej ulici je už vybudovaná a prístupná z Kukučínovej ulice, ktorá lemuje Filiálku z juhu súbežne po celej dĺžke daného územia. Za účelom rekreácie a na vykonávanie športových aktivít je možné vybudovať v koridore medzi traťou a obytnou zónou zelený ochranný protihlukový deliaci pás so stromoradím a parkovou zeleňou aj s lavičkami pre oddych, ihriskom pre deti, resp. s rozličnými druhmi športových zariadení pre vykonávanie telovýchovných a športových aktivít. Okolo celého areálu Filiálky je možné vybudovať bežeckú dráhu v dĺžke viac ako  3 kilometre. Cez celý zrekonštruovaný areál by mohol viesť aj chodník pre cyklistov s prepojením na už existujúce cyklotrasy na západe aj východe celého nášho mesta. Na prekonanie tohto kritického a alarmujúceho stavu by bolo potrebné spojiť sily, úsilie a finančné prostriedky všetkých zainteresovaných v predmetnej veci.  Železnice SR, MHD Bratislava, Mestská časť Bratislava – Nové mesto, Hlavné mesto Bratislava, ale aj Bratislavský samosprávny kraj a samotný štát cez Ministerstvo dopravy musia prejaviť spoločné úsilie na definitívne vyriešenie tohto naliehavého a dlho sa vlečúceho problému, ktorý sužuje obyvateľov v tejto mestskej časti. Keďže tu ide o financie je potrebné zapojiť aj EU cez dostupné rozvojové fondy.

Európska únia ponúka niekoľko fondov pre financovanie veľkých projektov týkajúcich sa ekológie a dopravnej infraštruktúry ako je rozvoj železničnej a verejnej dopravy, ale taktiež veťké projekty v sociálnej oblasti. EU by mohla svojou pomocou prispieť aj v tejto predmetnej veci. Celkovo aj pri znížení sociálnych a ekonomických rozdielov v rámci celej EU. V neposlednej miere by to prospelo tiež k stabilizácií a oživeniu nášho hospodárstva v čase koronakrízy zvýšením zamestnanosti a taktiež vznikom nových pracovných príležitosti pre všetkých občanov Bratislavy a celého Slovenska.

Všetko so všetkým navzájom súvisí, verím že práve súčasná neľahká situácia okolo pandémie Covid-19 napomôže rozhýbať a posunúť  veci  smerom vpred.

Pri každej príležitosti na záver chcem  poďakovať všetkým ľuďom nasadeným v prvej línií, ktorí sa pre nás obetovali a  zabezpečili nám všetko na prežitie.