Moja vízia

Pred vyše 30 rokmi 17. novembra 1989  sme si ,,vyštrngali “ na námestiach slobodu. Je to naozaj tak ?!  Nie je to v skutočnosti iba fikcia, ktorá nás má zmanipulovať a učičíkať aby sme príliš nevyskakovali a nežiadali viac ako nám dovoľujú plány mocných a bohatých  – vlastníkov tohto sveta. Z dejepisu vieme, že za slobodu treba tvrdo a neúnavne bojovať až do konca a tých , ktorí páchali nepravosti treba postaviť pred súd, spravodlivo odsúdiť a zaslúžene potrestať. Naša nežná revolúcia išla úplne iným smerom. Prevažná väčšina z nás sme na námestiach štrngali kľúčmi, objímali sa a odpúšťali všetkým aj tým, ktorí nás dlhé desaťročia ovládali a manipulovali a klamali všetkých falošnou ideológiou rovnosti a spravodlivosti. Ti druhí, zasvätenejší a informovanejší, ktorí mali príbuzných v zahraničí už spriadali plány ako náš spoločný národný majetok sprivatizovať a kapitalizovať iba pre seba a svoju rodinu za účelom  vytvárania vlastného zisku a bohatstva – kapitálu pre získanie politickej moci na ovládanie zmanipulovaných davov ­, neskúsených a oklamaných más obyvateľstva. To sa im aj podarilo. Smutné je, že to všetko sa dialo pod rúškom nastolenia demokracie a vybudovania novej spravodlivej demokratickej spoločnosti. Sloboda a demokracia patria vždy k sebe, kráčajú spolu jedným smerom. Demokracia je však len jedna, je absolútna a jednoznačná, platná rovnako pre nás všetkých bez rozdielu. Nemôže si ju privlastniť iba pre seba a svojich prívržencov len ten kto má politickú moc, peniaze a bohatstvo. /viď. môj blog: Svet na pokraji kolapsu z 02.11.2020 /. Demokracia ako taká nemôže byť konečným, absolútnym cieľom, pretože je len prostriedkom pre postupné naplnenie tohto vznešeného a ušľachtilého cieľa, za ktorý je potrebné neustále, dlhodobo a neúnavne bojovať. Prvým krokom na začiatku bolo dosiahnutie slobody. To sa nám podarilo, no sloboda je príliš krehká a každá generácia si ju faktický musí vybojovať nanovo. Sloboda neznamená robiť si čo sa nám zachce, ale je to záväzok voči zodpovednosti. Ak sa v slobodnej spoločnosti správame nezodpovedne uberáme slobodu niekomu druhému. Plnohodnotne môžeme užívať slobodu len vtedy keď sme zodpovední, ináč je to sloboda obmedzená, ktorá pokrivkáva za demokraciou. Ďalším krokom, oveľa ťažším je vybudovanie prosperujúcej sociálne spravodlivej a demokratickej spoločnosti, ktorá dáva príležitosť každému a všetkým. To sa nám podarilo len čiastočne. Poniektorým úporne štrnganie kľúčov v roku 1989 prinieslo luxusný život doma, možnosť neobmedzene cestovať po celom svete, svoje detí nechať študovať na zahraničných univerzitách a pod. To chce však peniaze a tie majú len niektorí. Veľkej väčšine z nás 30 rokov slobody a demokracie  neprinieslo podstatné zmeny v našom každodennom živote. Nevieme sa vysporiadať s prejavmi korupcie, rozkrádaním štátu, zneužívaním práva naším súdnym systémom a množstvo ďalších neduhov, ktoré nám strpčujú každodenne náš neľahký život. Neslúži nám kolabujúce, ťažko skúšané a kritizované zdravotníctvo ani naše školstvo, ktoré len veľmi pomalý reaguje na požiadavky praxe. Podľahli sme úplne kapitalistickému konzumu po vzore západnej spoločnosti. Globálne zahraničné obchodné reťazce nám ponúkajú veľké množstva tovarov, mnohokrát pochybnej kvality, ktoré u nich doma nemôžu predať. Nevieme racionálne nakupovať, nakupujeme bez uváženia a chaoticky. Plné nákupné vozíky, mnohokrát zbytočný a nepotrebný tovar končí čochvíľa v odpadovom kontajnery a na skládkach odpadu. Prevážame sa v autách, ktoré produkujú výfukové  plyny a znečisťujú ovzdušie. Zaťažujeme tým zbytočne našu prírodu a životné prostredie na celej našej planéte. Smerujeme k totálnemu kolapsu celej našej spoločnosti a celej ľudskej civilizácie. Môžeme to ešte zastaviť a odvrátiť ? Áno, je to v našich silách. Musíme ale presadiť prevzatie osobnej zodpovednosti za svoje konanie a všetky naše rozhodnutia v plnom rozsahu a to všetci bez rozdielu – občania aj politici, celá naša spoločnosť. Osobná zodpovednosť je morálny a etický aspekt závislí jednotlivo na každom z nás. Zodpovednosť sa nedá nadiktovať ani prikázať, nemožno ju stanoviť zákonom a nedá sa ani dosiahnuť jej fungovanie okamžite zo dňa na deň. Musíme sa k nej dopracovať postupne a to výchovou našich deti v rodine, vzdelávaním v škole, jej dodržiavaním na pracovisku a osobným príkladom v každodennom živote. Potom budú naša sloboda,demokracia a zodpovednosť plnohodnotné a funkčné. Príroda nám teraz nastavila zrkadlo a skúša nás. Počas pandémie koronavírusu máme každodenne príležitosť preveriť si v rodine aj mimo nej, či máme v sebe dostatok génov pre osobnú zodpovednosť, jednak voči svojim potomkom, ale aj smerom k naším starým rodičom a spoluobčanom, k celej našej spoločnosti . Ak budeme všetci zodpovední, budeme sa  dostatočne chrániť a dodržiavať stanovené opatrenia /rúško-odstup-ruky/, dáme sa zaočkovať a preventívne ešte aj otestovať, potom môžeme dosiahnuť dostatočnú kolektívnu imunitu v celej ľudskej populácií. Len spoločnými silami a zodpovednosťou môžeme zastaviť nekontrolovateľné šírenie koronavirusu. Príroda nám  potom dá šancu na prežitie a naučíme sa spolunažívať s koronavírusom. Pandémie tu už boli aj v minulosti a objavia sa znova kedykoľvek v budúcnosti.

Demokratická  spoločnosť môže napredovať len vtedy, keď má spoločné ciele, ktoré slúžia všetkým  bez rozdielu pre ich spokojný rodinný a spoločensky život.

Na záver chcem poďakovať všetkým ľuďom nasadeným v prvej línií za ich obetavosť a statočnosť, ktorú nám preukázali, aby sme mi ostatní mali zabezpečené všetko na prekonanie a bezproblémové prežitie  pandémie .