Moja vízia

Naša republika oslávi onedlho 1. januára 2023 už svoje 30 narodeniny.                     Od 1. januára 1993 každoročne oslavujeme tento deň ako štátny sviatok                                                Deň vzniku Slovenskej republiky.

Apropo  1:  Čo predchádzalo tejto pre slovenský národ tak dôležitej udalosti ?

Parlamentné voľby, ktoré sa konali 5. a 6. júna 1992 vyhrala v Čechách Občianska demokratická strana /ODS/ vedená Václavom  Klausom. Na Slovensku sa víťazom týchto volieb stalo Hnutie za demokratické Slovensko /HZDS/ pod vedením Vladimíra Mečiara. Krátko po voľbách 9. júna 1992 sa začali rokovania premiérov V. Mečiara a V. Klausa o ďalšom usporiadaní zväzkov medzi Čechmi a Slovákmi a o podobe spoločného štátu. Tieto rokovania pre odlišné predstavy o podobe spoločného štátu sa skončili neúspechom. Grémium Slovenskej národnej rady /SNR/ sa 13. júla 1992 zaoberalo Deklaráciou o zvrchovanosti SR. Bolo oznámené, že tento dokument sa bude schvaľovať nadpolovičnou väčšinou hlasov jej poslancov. Návrh F. Mikloška  /KDH/ aby parlament prijal návrh na vyhlásenie referenda o vystúpení Slovenska z ČSFR na základe ústavného zákona naši poslanci neschválili. Naopak väčšinovo podporili návrh V. Miškovského, aby sa o prijatí deklarácie hlasovalo deklaratívne bez pomoci parlamentného hlasovacieho zariadenia. 17. júla 1992 sa deklarácia prerokúvala vo vtedajšom slovenskom parlamente /SNR/. Slávnostné zasadnutie viedol jej vtedajší predseda I. Gašparovič. Prítomní boli  ústavní činitelia, predstavitelia Federálneho zhromaždenia a vlády ČSFR, cirkevní činitelia a ďalší hostia zo zahraničia. Za prijatie hlasovala väčšina prítomných poslancov a tak sa naplnili očakávania väčšiny Slovákov po vlastnom samostatnom, slobodnom a suverénnom štáte.          26. augusta 1992 sa premiéry  Mečiar a Klaus v legendárnej  brnianskej vile Tugendhat  dohodli na rozdelení Česka a Slovenska na dva  samostatné, suverénne a rovnoprávne štáty.1. septembra 1992 SNR prijala Ústavu SR, ktorá bola ďalším krokom k nezávislosti nášho Slovenska. 31. decembra 1992 zanikla Česká a Slovenská Federatívna Republika a jej nástupníckymi štátmi sa stali dva nové samostatné a rovnoprávne štátne útvary Slovenská republika a Česká republika.

To je stručná genéza vzniku našej republiky, ktorou bola zavŕšená túžba Slovákov po slobode a nezávislosti z pohľadu bežného občana. Naplnilo sa tak dlhoročné úsilie Slovákov na ceste k získaniu zvrchovanosti a neskôr aj na ceste k dôstojnej a hrdej samostatnosti. V širokej rodine všetkých štátov sveta má tak naša Slovenská republika dôstojné, suverénne a všetkými štátmi rešpektované a uznávané postavenie.

V jednom svojom článku  /Iniciatíva – 76 poslancov, 4. marca 2021/ som napísal:  Naša republika – je to ešte mladica v najlepších rokoch, no má za sebou pohnutú históriu, ktorá vyháňala  občanov do ulíc  a menila vlády.  To je v jednej vete zhrnutá história vzniku a fungovania Slovenskej republiky, za ktorú by sa nemuseli ,,hanbiť “ ani  historicky oveľa staršie štáty Európy a celého sveta.

Slovenská republika /SR/ aj Česká republika /ČR/ sú teraz členmi Európskej Únie /EÚ/ a ich vzájomné vzťahy  medzi sebou sú v súčasnosti nadštandardné  a celkovo na dobrej úrovni. SR je členským štátom EÚ od 1.mája 2004 po ratifikácií Prístupovej zmluvy k EÚ 16. apríla 2003 v Aténach. Za Slovensko dokument podpísali prezident  R.Schuster a premiér M. Dzurinda. Nedávno sme oslávili 18 výročie od vstupu do EÚ. Išlo vtedy o doteraz najväčšie rozšírenie EÚ. K pôvodným 14 členom EÚ, ktoré tvorili Belgicko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko, Švédsko a Taliansko pribudli ďalšie nové členské krajiny. Okrem Slovenska pristúpili  k EÚ  Cyprus, Česko,  Estónsko, Litva, Lotyšsko,  Maďarsko, Malta, Poľsko a Slovinsko, spolu 10 nových kandidátskych krajín. V roku 2007 pribudli do EÚ Bulharsko a Rumunsko a v roku 2013 ešte Chorvátsko. Spolu má EÚ teraz 27 členov a približne 500 miliónov obyvateľov. Je to tretia najväčšia populácia na svete po Číne /asi 1,3 miliardy obyvateľov/ a Indii /cca 1,1 miliardy obyvateľov/. Svojou rozlohou je EÚ za Ruskom, Kanadou, USA, Čínou, Brazíliou a Austráliou až na 7 mieste v poradí najväčších štátov sveta na našej  krásnej modrej planéte podľa veľkosti a rozlohy ich územia.

Apropo 2: Slovensko v EÚ. Naša cesta do Únie nebola  ľahká, ani bezproblémová a priamočiara, no Slováci povedali pre vstup svoje jasne áno. Vstupu do EÚ predchádzalo totižto referendum /v poradí 5 na Slovensku/, ktoré sa konalo 16. a 17. mája 2003. Bolo to zatiaľ jediné platné referendum /v ktorom potrebná účasť dosiahla vyše 52 %/, jediné z 8 u nás konaných referend !?  Za vstup do EÚ hlasovalo vtedy pozitívne neuveriteľných približne 93% zúčastnených voličov -občanov SR.

Proces budovania bližších vzťahov SR s EÚ sa začal hneť po vzniku našej republiky ešte v októbri 1993 podpisom Asociačnej dohody. Keď NR SR a parlamenty členských štátov EÚ ratifikovali  Asociačnú dohodu, podal bývali premiér  V. Mečiar v roku 1995 prihlášku do EÚ. Nasledujúce roky 1996 a 1997 boli poznačené výhradami EÚ týkajúce sa nedostatočne fungujúcej demokracie na Slovenku. Zlom nastal až v roku 1998 po parlamentných voľbách ktoré vyhral M. Dzurinda. Na samite v roku 1999 v Helsinkách  prizvali SR na rokovania o vstupe. Kodanský samit v roku 2002 určil definitívny dátum vstupu SR a ďalších 9 krajín do EÚ. V apríli 2003 schválili  Európsky parlament /EP/ a Rada ministrov zahraničných vecí vstup 10 kandidátskych krajín  Európy, včítane Slovenskej republiky do radov Európskej únie.V roku 2009 Slovenská republika prijala  Euro a stala sa šestnástym štátom eurozóny. Od 1.júla do 31.decembra 2016   predsedala Slovenská republika historicky prvýkrát  Rade Európskej únie.  

To všetko je už história. Skoro 30 ročná história Slovenskej republiky a Slovenska    v EÚ. Naplnili sa očakávania našich občanov, alebo nie ? V niečom áno,v niečo nie ! Zvýšila sa naša celková životná úroveň, ale dosiahnutie úrovne najbohatších krajín Európy, ktorú nám sľubovali dosiahnuť  pár rokov po vstupe do EÚ sa nám nepodarilo realizovať a je stále v nedohľadne. Je zrejme, že sa nám to tak ľahko ani nepodarí !

Vyrovnanie sa nekonalo, stále sme na chvoste a to nielen my ale viac menej aj ostatné východoeurópske  štáty bývalého sovietskeho bloku. Naše platy a dôchodky predstavujú len približne tretinu tých západoeurópskych. Zato ceny a výdavky máme  už vyrovnané na úrovni skupiny  G7, čo je skupina siedmych najvyspelejších a najbohatších štátov sveta. Tie vlastnia všetky obchodné reťazce na našom území a určujú si ceny dovážaných tovarov. Do  G7 patria Francúzsko, Japonsko, Kanada, Nemecko, Taliansko, USA a V. Británia. Francúzsko, Nemecko a Taliansko sú aj členmi EÚ. V. Británia z EÚ vystúpila. Patrilo tam tiež Rusko /G8/, ale bolo mu v roku 2014 pozastavené členstvo z dôvodov anexie Krymu. V týchto štátoch žije cca 770 miliónov ľudí, čo je asi 10 % celosvetovej populácie, vlastnia však viac ako 50 % globálneho čistého bohatstva celého sveta. Ako to dosiahli ?  Jednoducho, veď sú to väčšinou bývalé koloniálne mocnosti sveta, ktoré svojimi dobyvačnými vojnami kolonizovali  Afriku, Áziu, Južnú Ameriku a ďalšie časti sveta. Bohatli a bohatli a teraz rozhodujú o osude celého sveta lebo majú moc a bohatstvo. Už nemusia viesť dobyvačné koloniálne vojny, všetko sa deje ,,demokraticky“. Aby si udržali svoje privilégia potrebujú lacnú pracovnú silu a ochotu ľudí pracovať za nízke mzdy. Tak sa to teraz deje aj na Slovensku. Prichádza k nám ďalšia automobilka v poradí už piata. Bude vybudovaná na úrodnej pôde na východnom Slovensku. Majiteľ bude spokojný – získa lacnú pracovnú silu. Aj pracujúci budú spokojní – budú mať prácu. Kde je potom chyba ? Spočíva v tom, že sa blížia  zlé časy, po pandémii a zničujúcej vojne na Ukrajine zaúradujú klimatické zmeny /niekde sucho, inde záplavy/, ktoré si spôsobili ľudia sami svojou činnosťou. Následne vypukne hlad a nedostatok potravín. Potom zistíme, že z áut sa nenajeme, ale úrodná pôda by nás uživila, nebude však už naša. Vlastniť ju budú už druhí a my budeme odkázaní na dovoz veľmi drahých potravín zo sveta, ktoré možno nebudeme mať ani čím zaplatiť ! Mali by sa tým zaoberať naši politici a pripraviť našu ekonomiku a hospodárstvo na blížiace sa ťažké časy!

Celkom iný charakter má iné podobné zoskupenie štátov BRICS, kde patrí Brazília, Rusko, India, Čína a Juhoafrická republika, ktoré úspešne napredujú. Ekonomiky týchto krajín  môžu spoločnými silami čoskoro prekonať aj výkonnosť terajšej skupiny G7 najbohatších krajín sveta, ktoré zatiaľ ešte dominujú a majú prvenstvo vo svetovej ekonomike. No postupne strácajú dych. Už v súčasnosti má BRICS  podiel na svetovom obchode približne rovnaký ako doteraz najsilnejšia a ešte stále prvá ekonomika  sveta USA. Zdanlivo sa javí, že krajiny BRICS sa od seba výrazne odlišujú, no v skutočnosť je taká, že sa navzájom výborne dopĺňajú. Čína, druhá najsilnejšia ekonomika sveta a India už dnes začínajú dominovať. Potenciál  týchto dvoch štátov spočíva v obrovskej veľkosti a sile ľudského kapitálu. Populácie Číny a Indie dosahujú až 35 % podiel na celkovej svetovej populácií. Všetky  štáty  BRICS predstavujú viac ako 40 % svetovej populácie. Rusko, najväčší štát sveta má zase obrovské  zásoby nerastného bohatstva, najväčšie na svete, po ktorom stále  poškuľujú a chceli by sa ho zmocniť štáty G7 lebo svoje ložiska nerastov už skoro vyčerpali a ich ekonomicky a hospodársky rast sa v dôsledku toho stále viac  spomaľuje a strácajú konkurencia schopnosť. O členstvo v skupine BRICS požiadali aj ďalšie dve krajiny Irán a Argentína. Irán vlastní druhé najväčšie ložisko plynu na svete. V Argentíne sa taktiež vyskytujú ložiska ropy a zemného plynu v mori pri pobreží tejto juhoamerickej krajiny. Záujem pripojiť sa majú aj ďalšie krajiny sveta Indonézia, Turecko, Egypt, Nigéria, Sýria, Bangladéš, Grécko, Tadžikistan, Thajsko a Mexiko. Každá z týchto krajín vyniká svojou osobitosťou.

 Apropo 3 :  Ktorou cestou by sa malo uberať Slovensko ?  Má zostať aj naďalej v tieni G7. Naši politici, ktorí sú pri moci sa chodia vytrvalo klaňať do Bruselu a do Washingtonu, inú alternatívu nepoznajú. Vôbec nepostrehli, že svet okolo nás sa mení, že celý svet čaká veľký reštart, na ktorý je potrebné sa náležite pripraviť, sústrediť a zjednotiť všetky sily a celý ľudský potenciál Slovenska bez rozdielu. Ak na to včas nezareagujeme sme stratený – prevalcujú nás šikovnejší a rýchlejší a hlavne schopnejší aktívne a pozitívne reagovať na zmeny  prebiehajúce v dynamicky sa meniacom svete. Slovensko má ešte stále šancu, teba ju využiť. Predovšetkým je potrebné zmeniť náš zkostnatelý, nepružný a zastarali koalično – opozičný  politický systém. Naši koaliční politici namiesto toho aby robili v týchto ťažkých časoch politiku pre ľudí, zaoberajú sa sami sebou. Hlavne ti dvaja najdôležitejší , ktorý majú na starosti financie a hospodárstvo, ktoré sú pre Slovensko teraz najdôležitejšie rezorty. Ani opozícia nie je o nič lepšia. Je ideologicky príliš rozdrobená, atomizovaná a tiež neschopná jednotne a spolu postupovať v prospech občanov. Vypisuje do nekonečná nové a nové referenda, ktoré stoja veľké peniaze a skončia aj tak v koši lebo dobre vieme všetci ako končia referenda na Slovensku.Naši politici akoby zabudli, že boli zvolení preto aby konali v prospech občanov – voličov. Namiesto toho aby ľuďom uľahčovali život a pomáhali  prekonávať  ťažké časy traumatizujú celú spoločnosť.

Už viackrát som pánov politikov požiadal aby sa zbavili straníckych a politických členení, osobných a politických animozít, neznášanlivosti, politikárčenia a hlavne všetkých prejavov extrémizmu a posunuli sa v našom rozhádanom parlamente sprava aj zľava, z liberálneho aj konzervatívneho  spektra do politického stredu, kde preváži porozumenie, morálka, ľudskosť, vzájomná tolerancia a úcta ku svojím kolegom poslancom, ale predovšetkým ku svojím voličom- všetkým občanom Slovenska.

Slováci Vás teraz veľmi, veľmi  potrebujú a dávajú Vám poslednú                šancu. Keď občania stratia trpezlivosť vyjdu protestovať do ulíc !

Ďakujem všetkým, ktorí vydržali a prečítali si môj článok až do konca !